OHEŇ SOM PRIŠIEL VRHNÚŤ NA ZEM

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane! Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“ (Lk 12, 49-53)

          Jedna mladá žena, ktorej muž je neveriaci a navyše zaujatý voči viere a Cirkvi, povedala: „Môj život sa s momentom môjho obrátenia stal neľahkým. Niekedy mám preto pokušenie opustiť Boha a opäť žiť predchádzajúcim pokojným životom.“ Slovko pokojným vyslovila s miernym sarkazmom, pretože vie, že aj keď žije v neustálom ohni skúšok a rozdelenia, oni tvoria súčasť jej rozhodnutia nasledovať Krista.

          Oheň vo väčšine biblických spisov symbolizuje Božiu prítomnosť a Božie konanie, v prorockých knihách je oheň skôr obrazom Božieho slova, ktoré v človeku i Božom ľude pôsobí. Keď horí, spaľuje a vytrháva z pocitov falošnej spokojnosti so sebou a svetom. O mnohých ľuďoch celých biblických dejín smieme povedať, že boli spaľovaní túžbou po Bohu. Roznieteniu vnútorného ohňa v nich však – podobne ako u Ježiša – predchádzalo odumretie sebe. Je to nepríjemne realistické, ale zo skúseností vieme, že je to naozaj tak.

          Viacerí z nás môžu mať problém s výrokom Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Pôsobí na nás kontroverzne. Veď už pri Ježišovom narodení je oznámené, že on bude nositeľom pokoja (Lk 2, 14), pri Poslednej večeri hovorí: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14, 27). Aj my si radšej predstavujeme Ježiša ako toho, ktorý prináša porozumenie, vyzýva hľadať cesty k iným a ak je to potrebné, ustúpiť od vlastných predstáv.

          V Biblii však nachádzame veľa paradoxných vyjadrení, ktoré tú istú myšlienku tlmočia protikladne. To nám pomáha, aby sme s našou predstavou Boha neboli príliš rýchlo hotoví, aby sme sa na neho učili pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Tým sa nám otvára príležitosť – podľa slov Kierkegaarda – neustáleho vášnivého hľadania Boha, ktoré na tejto zemi nemôže a nesmie nikdy skončiť.

           V prospech vyjadrenia, že Ježiš prináša rozdelenie, hovorí aj Simeonovo proroctvo o Ježišovi: On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli (Lk 2, 34) alebo pokračovanie reči o pokoji pri Poslednej večeri: „...svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva“ (Jn 14, 27). Pokoj, ktorý prináša Ježiš, je naozaj iný, ako dáva tento svet. Uvedomujeme si to. Veď aj v našom živote sú situácie, kedy zvoliť si cestu kompromisu a zachovať falošný pokoj v mene „lásky“ a dobrých vzťahov znamená zradenie pravdy.

          Človek však nerád žije v rozdelení či nepokoji. Dnes nie je zriedkavé počuť ľudí, ako sa dožadujú akéhosi „bezkonfliktného“ kresťanstva. Takého, ktoré nenosí do kostolov negatívne témy, nevynáša morálne súdy, všetci mu rozumejú a je plné milých gest. Takéto kresťanstvo je však plodom vyprázdňovania svojej identity.

 Viac o tomto evanjeliu (vrátane príbehu) sa môžete dočítať v knihe Nad evanjeliom "C" (Horčičné zrnká), ktorú si môžete zakúpiť vo Vydavateľstve Georg alebo v kníhkupectvách.

 Na stiahnutie

Video ku knihe:

            Ak vás zamyslenia oslovujú, napíšte nám na adresu peter-kurhajec@naex.sk. Za vašu spätnú väzbu vám budeme vďační.