Po dvadsiatich storočiach sa môže niekomu zdať, že Cirkev zostarla, že je zaprášená prachom dejín... Prizrime sa však lepšie. Z kmeňa Cirkvi vyháňajú stále nové a nové výhonky viery, lásky, obetavosti, sviežeho myslenia a neochvejnej nádeje! Noví a noví svätci! Noví a noví misionári! Noví kňazi, nové zástupy veriacich otcov a matiek, nové a nové zástupy mladých ľudí... Výhonky živé a večne mladé! (Ján Chryzostom Korec)

Aká istota prúdi do nás a medzi nás zo slov vzkrieseného Pána: „Nebojte sa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta!“ (Ján Chryzostom Korec)

V porážke, v pokorení tých, ktorí trpia za evanjelium, sa ukrýva sila, ktorú svet nepozná. Je to sila lásky, bezbranná a víťaziaca aj v zdanlivej prehre. Je to sila, ktorá je výzvou pre smrť a víťazí nad ňou. (Benedikt XVI.)

Božieho kráľovstva sa zmocňujú násilníci. Ty naopak máš rád pohodlie. Boh síce dáva svoje dary všetkým, ale zveľaďuje ich len v rukách tých, ktorí ich užívajú a rozmnožujú. Dary Ducha sú na to, aby duchovne obohatili celé ľudstvo. Lenivci a zaháľači nemajú s Bohom šťastie. (Marián Holbay)

To, že naše nedeľné sväté omše mnohokrát nevyzerajú ako slávnosti, to nie je chyba Cirkvi, ale jednotlivcov, ktorí nevynaložia nijaké úsilie, aby každá nedeľná svätá omša bola slávnosťou. (Marián Kováčik)

Problémom Slovenska je, že ľudia nie sú na svojich miestach, kde by mali byť. Ani kresťania. Absolvujú kvalitné duchovné semináre, konferencie, biblické školy... A potom sa niekde zašijú, kde filozofujú o tom, čo by sa malo robiť. Pripomína mi to krčmu, kde každý iba vie, čo treba... A vonku? (P. Kremský)

Cirkev má, žiaľ, tendenciu príliš sa zaoberať svojimi vlastnými vecami, ponorená do maličkostí, do vzájomných rivalít, zatiaľ čo vonkajší svet prepotrebne čaká. (J.R.W. Stott)

Cirkev je unavená. Naše kostoly sú veľké a prázdne. Cirkevná byrokracia mocnie, naše rituály a sutany sú pompézne. Súčasná Cirkev zaostáva za dneškom o 200 rokov. Neexistuje iné východisko ako uznanie vlastných chýb a radikálna zmena, ktorá by mala začať od samotného pápeža a biskupov. (Carlo Maria Martini, kardinál)

Tomáš povedal: „Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ... neuverím.“ To, čo Tomáš žiadal od Krista, to žiada svet od Cirkvi. A svet žiada tiež od každého Kristovho svedka: „Pokiaľ neuvidím na tvojich rukách stopy po klincoch, neuverím...“ To je pravda – iba človek, ktorý umrel s Kristom, smie svedčiť o Kristovom kríži. (Campbell Morgan)

Niekedy ma napadá, že by na svete bolo viac pokoja, keby ľudia nekomunikovali medzi sebou navzájom len cez svoje katechizmy, dogmy a programové prehlásenia (ktoré majú však svoje nezastupiteľné poslanie), ale tiež na úrovni najvnútornejších osobných skúseností a vlastného hľadania odpovedí na otázky, ktoré si katechizmy spravidla nekladú a s ktorými sú hotové príliš rýchlo. (Tomáš Halík)

Ohromný dôraz, aký v posledných rokoch kládla Cirkev na doktrinálne systémy a inštitúcie, má svoj pôvod snáď aj v obave, že „subjektívne videnie Boha“ môže byť nebezpečné a viesť k bludom a konfliktom. Ale práve táto úzkostlivá starostlivosť o čistotu viery spôsobila, že dnes je podoba nášho náboženstva pokladaná mnohými za nezaujímavú, ak nie mŕtvu. Zatiaľčo pred poctivým osobným svedectvom, ako konkrétny človek prežíva svoju vieru, si ľudia spravidla nezatvárajú srdcia.
Kríza náboženstva, o ktorej bolo napísaných toľko kníh, je skôr krízou zrozumiteľnosti vieroučného jazyka a krízou dôveryhodnosti náboženských inštitúcií. Rozhodne nemôžme hovoriť všeobecne – ani na sekulárnom Západe nie – o slabnutí spirituálneho hľadania. Ľudia však nechcú načúvať definíciám, ale chcú sa stretnúť s inšpirujúcou osobnou skúsenosťou duchovného hľadania. (Tomáš Halík)

Inteligentná debata vo vnútri Cirkvi je veľmi potrebná. Nech to je však debata hlboká, nie iba akési povrchné surfovanie po vlnách veľmi nestálych teologických mienok. Nech sa len debatuje, nech sa len ide do hĺbky! Vtedy nemožno Cirkvi ublížiť. Hlboké diskusie Cirkev budujú, povrchné diskusie ju rozbíjajú. (Marián Bublinec)

Toto je Benedikt XVI. – úplne sústredený na správne pochopenie Pánových slov, úplne slobodný od toho, čo o ňom kto povie a napíše, akoby neschopný vnímať, ako ho kto znevažuje a uráža, hovoriaci zrozumiteľne a jednoducho o najťažších témach, považovaný už teraz za jedného z najväčších teológov v dejinách Cirkvi. Až postupom času sa bude vyjavovať, ako presne popísal stav našej doby a ako vysvetlil, že je podstatné držať sa pravdy o Bohu a človekovi. (Ladislav Stromček)

Benedikt XVI. nás učil, aké je dôležité čítať II. vatikánsky koncil v kontinuite s celou tradíciou Cirkvi, pretože koncil nebol nejakým radikálnym zlomom s minulosťou a nejakým novým začiatkom Cirkvi, akoby všetko dovtedajšie bolo zlé. Ak predsa Cirkev stáročia považovala niečo za posvätné, ako to teraz zrazu môže len tak odvrhnúť? (Ladislav Stromček)

Nie je rozumné porovnávať Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Každého z nich viedol Pán inak. Benedikt XVI. bol mimoriadnym darom pre Cirkev v tejto dobe, rovnako ako bol Ján Pavol II. mimoriadnym darom pre Cirkev v jeho čase. (Ladislav Stromček)

Boží Syn prišiel na tento svet a ako dobrý stolár, akým sa stal v Jozefovej škole, pozbieral kúsky polámaných a dokrivených dosiek a urobil z nich loďku, ktorá vydržala na mori už dvetisíc rokov. (biblický aforizmus)

Cirkev je stará veľká loď. Škrípe, kolíše sa a občas sa ti z nej chce zvracať. Ale dopláva tam, kam mieru. Vždy tam doplávala a vždy tam dopláva, až do konca čias – s tebou alebo bez teba. (J. F. Powers)

Cirkev by mala o jednu vrásku menej, keby som ja spáchal o jeden hriech menej. (biblický aforizmus)

Znášam Cirkev v očakávaní, že bude lepšou, lebo aj ona musí znášať mňa v očakávaní, že ja budem lepší. (Erazmus Rotterdamský)

Potrebujem okolo seba druhých ľudí, aby som sa posúval vpred. Na jednej strane ma berú vážne, keď je to potrebné, na druhej strane majú dostatočný zmysel pre humor, aby mi pomohli narušiť nebezpečný image, ktorý predo mňa stavajú médiá, moje knihy a prednášky. (Guy Gilbert)

V tejto chvíli som plný veľkej dôvery, pretože viem, a vieme to my všetci, že Slovo pravdy evanjelia je silou Cirkvi, a jej životom. Keď som 19. apríla pred takmer ôsmimi rokmi prijal Petrov úrad, bol som o tom pevne presvedčený a vždy ma sprevádzala istota, že Cirkev žije z Božieho Slova. Po ôsmych rokoch môžem povedať, že Pán ma viedol. Na tomto úseku cesty Cirkvi boli chvíle radosti a svetla, ale i momenty neľahké. Cítil som sa ako sv. Peter s apoštolmi v loďke na Galilejskom jazere. Pán nám daroval mnohé slnečné dni a jemný vánok, dni hojného rybolovu. Boli i chvíle, keď sa voda dvíhala a dul protivietor – ako počas celých dejín Cirkvi – a zdalo sa, že Pán spí. Vždy som však vedel, že Pán je v tej loďke prítomný, vždy som vedel, že loďka Cirkvi nie je moja, nie je naša, ale jeho. A pán nedovolí, aby sa potopila. On je jej vodcom, isteže aj prostredníctvom ľudí, ktorých si vybral, pretože tak chcel. Toto bola a je istota, ktorú nemôže nič zatieniť. Kvôli tomu je dnes moje srdce plné vďačnosti Bohu, pretože celej jeho Cirkvi a ani mne nikdy nechýbala jeho útecha, svetlo a láska.
Drahí priatelia, nestraťme nikdy pohľad viery, ktorá je jedinou pravou víziou cesty Cirkvi a sveta. V našich srdciach, v srdci každého z nás, nech je vždy radostná istota, že Pán je po našom boku, neopustí nás, je nám nablízku a objíma nás svojou láskou. Ďakujem. (Benedikt XVI., jeho posledná generálna audiencia 27. februára 2013)

Nezabúdaj, že Cirkev je svätá. Jej hriešnosť je naša hriešnosť. Môj a tvoj hriech ju robí v očiach ľudí zraniteľnou. (brat Šavol)

Ak má Cirkev obstáť v situácii ohrozenia, potrebuje opravdivo duchovných ľudí. Zaobíde sa bez konzistórií, ba aj bez biskupov, bez škôl, nemocníc i tlače, bez kláštorov a pútí, bez biblií, eucharistie i kňazov v najkrajnejšom prípade – ale neprežije bez ľudí, ktorí sa úplne odovzdali Božej veci a ich život je Kristus a umrieť zisk (Flp1,21) (Oto Mádr)

V priebehu stáročí už mnohí by boli radi zavreli Cirkev do rakvy, už vopred oslavovali jej postupný zánik a smrť. Lenže ona v nepremožiteľnej sile svojho zakladateľa vždy znovu ožila, každému odpúšťa a dáva prísľub nového života. (Ján XXIII.)

Cirkev má v sebe tú vlastnosť, že víťazí, keď je zranená. Utvrdzuje sa v pravde, keď ju chce niekto trestať. Dosahuje svoj cieľ, keď je opustená. Keď je prenasledovaná, kvitne. Keď je utláčaná, rastie. Keď ňou opovrhujú, dobre prospieva. A upevňuje sa, keď sa zdá, že ju premohli. (sv. Hilár, 4.st.)

Cirkev v žiadnom čase nesmie zabúdať na modlitbu, úpenlivé volanie o Božie milosrdenstvo, proti mnohonásobnému zlu, ktoré zaťažuje ľudské pokolenie a hrozí mu. Je to základné právo a povinnosť Cirkvi. (Ján Pavol II.)

Prestaňme vnímať rozdielnosť ako čosi nebezpečné, čo nás ohrozuje a čo by bolo lepšie vymazať. Veď Božie Slovo nehovorí, že proti rozdielnosti máme bojovať, ale že sa máme navzájom znášať. (Karol Řežábek)   

Ak máme kráčať v Božom povolaní, musíme nosiť v srdci celú Cirkev, nielen náš zbor či hnutie. (Rick Joyner)

Hlavný dôvod, prečo nepoznáme Pána, je ten, že sa nám zjavuje v podobe, v ktorej ho nepoznáme. Napr. niekomu ako protestant a inému ako katolík. (Rick Joyner)

Pavol by nemal žiadnu autoritu napomínať a boriť, keby predtým nebol toľko vybudoval. (Rick Joyner)

Aj Cirkev má svoje prázdna v plnostiach: plný kostol prázdnych lavíc, plné lavice prázdnych pohľadov, plné ústa prázdnych slov, plné matriky prázdnych sľubov. (Max Kašparů)

Lížeme si svoje rany, a pritom chceme si vykonštruovať krásnu Cirkev. Ťažko vnímame, že Cirkev tu predsa nie je sama pre seba, ale že my by sme mali nachádzať slová, ktoré by oslovili svet, že by sme mali niečo dávať. (Benedikt XVI.) 

Teológovia by sa mali zamyslieť nad tým, do akej miery sami nesú vinu na tom, že stále viac ľudí hľadá útočisko v chorobných náboženských formách. (Benedikt XVI.)

Každý svätec je reformátor v tom zmysle, že novým spôsobom Cirkev oživuje a zároveň očisťuje. (Benedikt XVI.)

Praví reformátori Cirkvi, cez ktorých sa Cirkev vracala k jednoduchosti a zároveň otvárala nový prístup k viere, boli vždy svätcami. (Benedikt XVI.)

Reformy Cirkvi nevyjdú z rôznych fór a synod, ktoré majú svoje opodstatnenie, a mnohokrát sú nevyhnutné, ale od presvedčivých osobností, ktoré nazývame svätcami. (Benedikt XVI.)

Úrad pápeža je naozaj takmer neľudský záprah. Je však nevyhnutný, musí existovať – a človek ho s pomocou Pána predsa len unesie. (Joseph Ratzinger ako kardinál)

Boh v troch osobách, ktorý pôsobí „všetko vo všetkých“ (1 Kor 12,6), neobdaril všetkým jedného človeka, ale všetkých ľudí. Človek teda vlastní vo svojom blížnom to, čo sám v sebe nemá, a preto má ostať plný lásky a pokory. (sv. Anton Paduánsky)

Cirkev dnes tak ako v každom čase potrebuje svätcov. Svätosť vyžaduje „len“ obetu života – nie mimoriadne činy a výkony, ale snahu bojovať proti vlastnému „ja“ a sklonom k pohodlnosti – deň po dni. Len svätí môžu pomôcť uzdraviť tento svet. Všetko ostatné je dnes úplne zbytočné a neplodné. (Georg Eder)

Jednotlivo sme slová. Spoločne sme báseň. (Georg Bydlinski)

Do záhrady Cirkvi zasadil Boh kvety rôznych druhov. Niektoré vydychujú nádhernú vôňu, iné sú krásne iba svojimi farbami. Ďalšie sú na chuť sladké, iné horké, ale liečia. Niektoré kvitnú iba jeden deň, iné celé mesiace. Niektoré potrebujú tieň stromu, iné sa nezaobídu bez hojnosti svetla. V mystickej záhrade Cirkvi sa nenájdu dve rovnaké duše. (brat Efraim)

Ak si odišiel do inej Cirkvi kvôli ľuďom, ďalší odchod je len otázkou času. (Pavel Kosorin)

Nemôže mať Boha za Otca, kto nemá Cirkev za matku. (sv. Cyprián Kartáginský)

„Keď som bol mladý, nemohol som pochopiť, ako mohol Kristus svoju Cirkev založiť na Petrovi – zradcovi, ktorého vydesila výpoveď akejsi slúžky. Ako som dospieval, pochopil som, že tým Kristus chcel povedať nám, aby sme ostali pokorní a nikdy nezabudli na vlastnú krehkosť.
Peter bol vratkým kameňom, ale ktokoľvek z nás by bol ešte vratkejším. Dôležitá však je malta, ktorá nás, kamene Cirkvi, spája: Duch Svätý. Jedine On dokáže vytvoriť Cirkev z kameňov tak zle priliehajúcich ako sme my.“ (C.Carretto)

Je veľmi pravdepodobné, že v čase potopy chcel mať každý človek svoju loďku, ale Boh ich zachránil v arche pod vedením svojho božsky vyvoleného kapitána. (Fulton Sheen)

Osamotené úsilie každého jednotlivého z vás nemá veľký účinok. Keď sa však spojíte v Kristovej láske, budete sa čudovať nad výsledkom vášho účinkovania. (Josemaría Escrivá)

Hlas Cirkvi je ako hlas matky: môže sa niekedy zdať suchopárny, ale predsa je aj nežný i rozhodný, odvracia od zla a zachraňuje.  (Ján XXIII.)

Cirkev buduje ten, kto vo vernosti svojmu krstu žije sväto, odmieta hriech, nesie s Kristom svoj kríž a svojím príkladom ukazuje bratom náročnú a radostnú skutočnosť evanjelia.
(Ján Pavol II.)

Čo sa pápeža týka, tak aj ten je pred Bohom jednoduchým žobrákom – ešte viac ako všetci ostatní ľudia. (Benedikt XVI.)

Jednotu nezískame iba vlastnými silami. Môžeme ju len prijať ako dar Ducha Svätého. A preto sa naše ekumenické úsilie musí opierať o modlitbu, vzájomné odpustenie a svätosť života každého z nás. (Benedikt XVI.)

Hodnoverne žiť lásku k blížnemu značí rešpektovať zmýšľanie druhých a úprimne sa tešiť z ich osobnej cesty k Bohu. Nemožno vyžadovať, aby všetci zmýšľali rovnako ako ty alebo aby sa k tebe pripojili.
Tieto rozličné cesty prebiehajú paralelne – po svojej dráhe každá príde k Bohu... Nezdržiavaj sa porovnávaním, ani sa nesnaž zisťovať, ktorá vedie vyššie. Dôležité je len to, aby sme všetci dosiahli cieľ. (Josemaría Escrivá)

Rozdelenie medzi kresťanmi je otvorenou ranou v Kristovom boku a na jeho tele, ktorým je Cirkev. Uzdraviť tieto zranenia je úlohou dneška a zajtrajška, pretože kým budú existovať, budú pôsobiť ako „protisvedectvo“ pre tento svet. (Pierre Blanc)