Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

JERICHO A HORA POKUŠENIA

Zvyšky starého Jericha ležia asi 2,5 kilometra od dnešného Jericha. Je dnes považované za najstaršie známe mesto sveta. A má ešte jeden prívlastok „naj“ ako najnižšie položené mesto sveta.

V blízkosti Jericha sa vypína z jordánskej nížiny do výšky 348 metrov hora, ktorá je považovaná za „Horu Pokušenia“. K skalnej stene hory je akoby lastovičie hniezdo prilepený grécky ortodoxný kláštor. Rad schodov vedie z kostola do malej kaplnky, kde sa nachádza kameň, ktorý sa spája s prvým pokušením Ježiša na púšti: „Ak si Boží Syn, nech sa z týchto kameňov stanú chleby...“

ku kláštoru 40 dní vedie pre pútnikov lanovka

Toto je tiež zároveň miesto, kde Ježiš umiestnil svoje podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi.

Štyridsať dní označuje dlhé obdobie ľudského života. Človek, ktorý má 40 rokov, je už človek vyzretý. Osemdesiatka znamená vysokú starobu (Ž90,10) a trikrát štyridsať bola maximálna dĺžka života (Gn6,3). Ako štyridsaťročný sa mohol stať zo „žiaka“ „rabbi“.
40 rokov vládol Dávid i Šalamún, 40 rokov putoval Izrael do zasľúbenej krajiny, 40 dní trvala potopa, balzamovanie Jakuba, Mojžišov pobyt na Sinaji, Eliášov pôst, skúšobná doba pre Ninive, a napokon Kristova prítomnosť medzi apoštolmi po jeho zmŕtvychvstaní.

MYŠLIENKA NA UVAŽOVANIE

„Ak si Boží Syn...“ Toto vyžadovanie dôkazov sa bude objavovať počas celej Ježišovej životnej cesty, veď sa mu bude neustále vyčítať, že sa nedostatočne preukázal, že predsa len musí vykonať nejaký zázrak, ktorý by odstránil akúkoľvek pochybnosť a námietku a všetkým by nevyvrátiteľne ukázal, kto a čo je alebo nie je.
A túto požiadavku vmietame do očí Bohu, Kristovi a jeho Cirkvi aj my počas celých dejín: „Ak, Bože, existuješ, tak sa musíš ukázať. Musíš teda popretŕhať mraky svojej skrytosti, máme predsa právo, aby bolo jasno. Ak si ty, Kristus, naozaj Synom, a nielen jedným z osvietených ľudí, akí sa stále objavovali v dejinách, tak to musíš ukázať zreteľnejšie, než to ukazuješ. A svojej Cirkvi, ak má byť naozaj tvojou, musíš teda dať inú mieru jednoznačnosti než tú, ktorú v skutočnosti má.“
                                                                                                          Benedikt XVI.

Odkiaľ sa evanjelisti dozvedeli o pokušení na púšti – o tejto udalosti z Ježišovho vnútorného života? Nemohol to byť nik iný ako sám Ježiš, ktorý tento dramatický príbeh svojim najbližším vyrozprával.

JEŽIŠ A ZACHEJ

V Jerichu sa dal Ježiš pozvať do domu bohatého colníka Zacheja. Jericho je začiatkom Ježišovho výstupu do Jeruzalema, kde mal byť o pár dní obetovaný ako pravý veľkonočný baránok. Zachej je prvý obrátený na tejto ceste, prvý zachránený a zároveň je predobrazom všetkých, ktorí budú zachránení na Golgote.

 

Figovník, na ktorý vyliezol Zachej, aby videl Ježiša. Je to divý figovník, tzv. sykomorea, ktorého málo sladké plody bývajú väčšinou červivé. Figovník bezvýznamný, a predsa dnes najznámejší figovník na svete.

V starom Jerichu pri výkopových prácach boli odokryté zvyšky meštiackeho domu. Podľa nádhery mozaikových podláh, ktoré tu boli objavené, dá sa ešte i dnes tušiť, v akom blahobyte tu táto trieda, teda i colníci, žili.

V Jerichu Ježiš učinil posledný synoptikmi uvedený zázrak, a to uzdravenie slepého Bartimeja. Pri uzdraveniach v evanjeliách sa neuvádza nikdy meno uzdraveného, zaujímavé, že výnimku tvorí práve Bartimej. Vieme, že Ježiš mu vrátil nielen zrak, ale i vnútorné videnie, lebo potom „šiel cestou za synom Dávidovým“. (Mk10,52)
Je to u Marka jediný prípad, kedy je Ježiš oslovený titulom „syn Dávidov“. Je to po prvý raz, kedy je tento mesiášsky titul prednesený nahlas a verejne, bez toho, že by Ježiš vyzval zachovať „mesiášske tajomstvo“.