Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

BARNABÁŠ – PATRÓN OSTROVA CYPRUS
(z príhovorov o. Jána Majerníka)

O Barnabášovi píše Sväté Písmo, že mal roľu, ktorú predal a peniaze položil apoštolom k nohám. On vyhľadal v Tarze Pavla, ktorého tam apoštoli poslali, lebo sa ho báli (mimochodom nie je to ojedinelé, keď cirkevná vrchnosť sa zľakne niekoho veľmi schopného) a priviedol ho do Antiochie, kde bol biskupom Peter. (viac o Petrovi ako biskupovi Antiochie pozri tu) V živote svätého Pavla zohral Barnabáš teda asi takú úlohu ako v živote Petra jeho brat Ondrej.

Z Antiochie sa  Barnabáš, Pavol a Ján Marek spolu vydali na prvú apoštolskú cestu.

Barnabáš bol rodákom z Cypru a je patrónom ostrova. Tradícia hovorí, že v meste Salamis bol ukameňovaný. Zomrel teda ako mučeník.

kostol svätého Barnabáša v blízkosti Salamis

Hrobka svätého Barnabáša v podzemí kostola. Jeho telo bolo pochované pod strom svätojánskeho chleba a relikvie boli neskôr poslané do Konštantínopola. K jeho hrobu chodieva veľa pútnikov - medzi nimi i ženy, ktoré nemôžu otehotnieť.

Barnabáš je autorom Didaché, čo znamená Učenie „dvoch ciest“ – cesty múdrosti a cesty hlúposti, ktoré na mnohých miestach opisuje Kniha Prísloví, ale napríklad i Žalmy: „Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.“ (Ž1)

O DIDACHÉ – BARNABÁŠOVOM UČENÍ DVOCH CIEST

„Didaché od svätého Barnabáša je spis, ktorý je veľmi podobný evanjeliám. Jeho vrcholom je modlitba Otčenáš, ktorú apoštoli medzi sebou šírili. A ak sa nemýlim, je to prvý spis, ktorý hovorí o nemorálnosti zabíjania detí v lone matky. Potraty sa určite robili i v starovekom svete.
Dnešná spoločnosť to tak šalamúnsky interpretuje, že je menšie zlo, keď dieťa zabijete v lone matky ako neskôr, keď sa narodí alebo žeje lepšie zabiť nenarodené dieťa ako keby potom nemalo v živote cítiť lásku.
Keď niekto zabije dieťa, strašne sa pohoršujeme, používame páky spravodlivosti, ale keď ho zabijeme v lone matky, je to predsa to isté. Aj keď sa môže nejaká pani v OSN spismi oháňať, učenie Cirkvi sa nezmenilo za 2000 rokov. Dieťa v lone matky je taký istý človek ako každý z nás.
I keď Barnabášovo Didaché nie je zaradené v Kánone Svätého Písma, určite jeho smernice sú pre nás platné a my musíme brániť právo človeka od počatia až po jeho hrob. Právo na život je sväté.

Barnabáš vo svojej Didaché tiež hovorí o Eucharistii. Vyzýva kresťanov, aby sa na Eucharistii zúčastňovali.

Čo sa týka otázky pôstu, Barnabáš odporúča, aby sa ľudia postili v stredu a v piatok. V piatok preto, lebo je to deň, kedy bol ukrižovaný náš Pán. A keď Barnabáš hovorí o strede, uvažujeme o tom, či práve toto nie je deň, kedy bol Ježiš súdený. Jedna z teórií to predpokladá - že Ježiša chytili z utorka na stredu a súdili ho v stredu v synedriu.

V tom prípade vyzerá chronológia pašiových udalostí takto:

Utorok: Posledná večera, odchod do Getsemanskej záhrady, zatknutie, predbežný výsluch u Annáša, Petrovo zapretie.
Streda: ráno – líčenie pred synedriom, výsluch svedkov, zaprisahanie Ježiša pred Kajfášom. V noci väzba v Kajfášovom väzení.
Štvrtok: ráno – nové zasadanie synedria za účelom vynesenia rozsudku, predvedenie k Pilátovi, presunutie k Herodesovi. V noci väzba v rímskom väzení.
Piatok: pokračovanie procesu pred Pilátom, prepustenie Barnabáša, bičovanie, korunovanie tŕním, odsúdenie, krížová cesta, ukrižovanie a smrť.

My nevieme presne, ako to všetko v skutočnosti prebiehalo, avšak viem si predstaviť, že Ježiš mohol trpieť dlhšie ako to my poznáme z liturgie. Evanjelium podľa Jána tomu nasvedčuje.
Keď berieme do úvahy, ako vyzeral židovský svet a Jeruzalem a jeho byrokracia, skôr by som sa prikláňal k tomu, že Ježiš trpel intenzívnejšie vypočúvaním a väzením, ako to počúvame počas veľkonočných sviatkov - že po 2-3 otázkach už ho vrhli do väzenia a potom k Pilátovi.“ (z príhovoru Jána Majerníka)

„Najviac z celého evanjelia ma šokuje, keď vidím, aký odpor má Ježiš voči hriechu v porovnaní k nám. On sa nakoniec s hriechom stotožní a zoberie ho na seba. Toto sú veci, ktoré patria k tajomstvám. My hriech vidíme len ľudskými očami, nie očami Božími. Asi by sme sa zhrozili, keby sme pochopili, čo hriech v skutočnosti je.“ (Ján Majerník)

divoká mrkovitá rastlinka v záhradke v blízkosti Kostola a Kláštora svätého Barnabáša

okrasný sukulent